Za pokladom Kumbergu

15 May, 2013 – 0:21

Upozornenie!
Nasledujúci príbeh obsahuje expresívne a pejoratívne vyjadrenia. Ak máte citlivejšiu povahu,
radšej užite nejaké prášky, pri čítaní seďte, ak by ste odpadli alebo to vôbec nečítajte.

Kapitola prvá – Cesta

„Keď prejdeš búrkou, už nebudeš tým človekom, ktorý do nej vošiel. O tom je búrka.“

Tiene sa pomaly predlžujú a na čistine neďaleko stanice kočiarov sa začínajú schádzať tajomné postavy. Hlavy zastreté kapucňami, spod ktorých všetko pozorujú bystré oči, ruky navonok bezstarostne spustené, no v skutočnosti pripravené hneď siahnuť po meči či napnúť tetivu luku. Dobrodruhovia, ktorých spojil spoločný cieľ, tajomný poklad ukrytý hlboko za štajerskými horami a hvozdami, pri dedinke zvanej Kumberg. V ceste nám budú stáť silní nepriatelia i nečisté sily, no na to sme už zvyknutí, nevydávame sa na bojové ťaženie prvý raz. Už len dočkáme posledných oneskorencov, napcháme batohy do pristavených vozov a rozdáme bozky svojim milým, ktoré snáď ešte niekedy uvidíme…

Oblohu pretína blesk za bleskom, tátoše erdžia strachom a vozy, ktoré ťahajú, sa šialene rútia vpred. Zalievajú ich prúdy vody a dobrodruhovia vo vnútri sa prežehnávajú a v duchu spisujú testamenty. Navonok však nik nehne ani brvou, sme predsa nejaká správna drancparta, ktorá nesmie prejaviť slabosť. Cesta lesmi, močiarmi a pustatinami rakúskej ríše ubieha rýchlo a napriek tomu, že naši stopári občas netrafia smer na prvý raz, napokon úspešne zastavujeme svoje kone na mieste vhodnom na odpočinok. Okrem nás tu už táboria aj iní hrdinovia, každý sa však stará o seba a nedovolí si vyvolať škriepku, či potyčku, ktorá by sa mu mohla stať osudnou. Obratne rozložíme svoj tábor pri prameni a vydávame sa k spoločnému táborovému ohňu. Ten už pomaly dohára a pri ňom sa hlučne zabávajú podgurážení trpaslíci a barbari zo severu. Obratne oheň rozfúkame, priložíme naň a upečieme si naše pripravené zásoby, ktoré zalievame pár dúškami piva. Nepotrebujeme sa zdrúzgať ako ostatní, zajtra budeme potrebovať všetky sily v súboji o bájny poklad. Keď už len olizujeme prsty zalepené masťou a utierame si penu od piva z fúzov, prichádza miestna deva, ktorá nám cudzím jazykom čosi vysvetľuje. Po počiatočnom nepochopení zisťujeme, že sa jej zapáčil náš bard Maják Kantabilný, ktorému ako prejav priazne venovala zemiak na opekanie. Ako sa na správnu drancpartu patrí, zemiak sme opiekli, zožrali a pobrali sa spať. Ja drichmem v stane s druidom Virgom Chrápajúcim (vraj ja som chrápal viac, neverte mu) a trpaslíckym berserkom Eduardom Šabľozubým.

Kapitola druhá – Vzostup

„Ak sa už nemôžeš vrátiť do lona svojej matky, radšej sa nauč byť dobrým bojovníkom.”

Budíme sa do daždivého, no relatívne teplého dňa. Keď vykonáme základnú hygienu (pravý dobrodruh nadmernou čistotou pohŕda) a zahryzneme niečo, je čas pripraviť sa na prvý boj. Naši vodcovia, šermiarsky majster Škrečok Slovutný, ktorý prišiel k svojej prezývke, keď sa raz v boji zahryzol súperovi do ruky a už nepustil, a akrobat a zved Bubu Munsterwafel, nám ušili bojovú taktiku na mieru. Pár rád dá rád aj lukostrelecký veterán Keso von Kmeť. Hecujeme sa menom slávneho bojovníka Romana Kukumberga, ktorý práve rozdáva rany kdesi na ďalekých fínskych ľadových kryhách.

Našimi súpermi sú rakúski pozbieranci, no napriek tomu ošľahaní veteráni s temným názvom Se7en3, ktorí nepredajú kožu lacno. Dážď sa trochu zmierňuje, no pôda začína byť jemne rozmočená. V súboji máme od začiatku trochu navrch, prelamuje ich obrannú líniu, kým naša obrana je pevná ako brucho Chucka Norrisa po cvičení na Total Gyme. Príliš istí sami sebou sa však dostávame do pasce bezstarostnosti a starí lišiaci nás zatláčajú. Zaznie gong ohlasujúci koniec, na víťazstvo treba jedenásť úspešných rán. Rivala máme už takmer na lopatkách, stačia dve rany. Ale čo to? Robíme školácke chyby a na lopatkách sme zrazu my! Napokon s vypätím všetkým síl dávame poslednú ranu a víťazíme 11:10.

V prvom súboji sme sa museli triasť o víťazstvo do posledných chvíľ to už nesmieme dopustiť! Tieto miestne krysy pocítia silu hrdinov zo slovenskej zeme! Proti nám stoji omladina, výber mladých hobitov z celej rakúskej ríše, U17. Svoju budúcnosť majú ešte pred sebou, teraz im to dáme poriadne vyžrať. Najmä keď nás na súboj posielajú na zadné oranisko, ktoré je vhodné skôr na agroturistiku. Túto donebavolajúcu drzosť ignorujeme, nepatrí sa predsa mocnému levovi, aby sa vyjadroval k podlým úskokom, ku ktorým sa uchýlili úbohé tchory. Pred súbojom si ešte ošetrujem staré zranenie, keď mi v ďalekom Bibione strelili šíp do chodidla. Beren Neľútostný vyťahuje zase z kolena zapichnutú dýku. Proti mladým hobitom začíname rozpačito, nedarí sa nám ich zatlačiť a ich kuše nám spôsobujú nepríjemné straty. Niektorí naši bojovníci ich hlúpo podceňujú a Škrečok Slovutný a Bubu Munsterwafel musia zvýšiť hlas. Využívame výškovú prevahu a s buldočou zaťatosťou bránime útoky súpera, ktorého postupne vyčerpávame a presadzujeme sa. Napokon víťazíme vysokým rozdielom, no minimálne s prvou polovicou spokojní byť nemôžeme, treba sa zlepšiť.

Počas obednej pauzy si pochutnávame na sušených zásobách z domova či miestnych pochúťkach. Ako trochu zábavy si doprajeme hazardné hry, najmä kocky. Nik z nás však nemá peniaze (preto sme sem aj prišli, aby sme si zarobili, aspoň večnú slávu) a tak ostáva iba pri hre. Okrem toho sa vyvaľujeme na masážnej lavici, ktorú pred nami Marek Neúmorný musí zachraňovať, aby sme ju svojimi rozložitými postavami (samé svaly) nepreťažili.

V treťom zápase nás vyzvú domáci hrdlorezi, Catchup. Sú mierne oslabení, ich spolubojovníci sa zjavne nechali uplatiť súpermi a zdrhli k iným družinám, zbabelí kapitalisti, teda vlastne žoldnieri. Tak im treba. Bez rešpektu sa do nich púšťame a mlátime hlava-nehlava. Za stavu 1:6 neveria vlastným očiam. Postupne trochu poľavujeme a dovoľujeme im vzchopiť sa, no to je len premyslená lesť, s prehľadom si nenechávame ujsť víťazstvo 8:6. Drakobijca Miki Hlavička sa furt sťažuje, že si poriadne nezabehal, tak ho dôrazne upozorňujeme, nech sa nevyhovára, dvihne svoje lenivé šunky a behá viac. Za čo ho platíme?

Keďže niektoré bojiská už vyzerajú naozaj skôr ako polia, organizátori turnaja vyhlasujú na dnes koniec, štvrťfinálový duel sa ruší a my nastúpime zajtra ako neporazená družina proti Discoboys. Spoločne ešte klincami podbitými čižmami upravujeme bojisko, aby bolo vhodné na boj aj zajtra. Dnes si už merať sily nebudeme a tak sa hecujeme s kováčskym tovarišom Michalom Podkutým a barbarským hraničiarom Samuelom de Šalotka, či zvládnu cestu na priľahlý kopec Schöckl a späť za dve hodiny. Ponuka je tri pivá za odmenu, no ostáva iba pri analýzach a silných rečiach, nik sa na to neodhodlá. Namiesto toho si doprajeme oddych, naťahujeme unavené údy a umývame sa v horskej bystrine. No dobre, tak nie v bystrine, ale v nejakej rúrke, z ktorej tečie teplá voda, či čo to je za čiernu mágiu.

Večernú hostinu sa chystáme vychutnať spolu s ostatnými, no nie je hotová načas a tak rozzúrení do nepríčetnosti rozmlátime zopár stolov a niekoľko lebiek. Dobre, tak teda nie, radšej si krátime chvíľu kockami a rozhovorom, rozumej chvastaním sa vlastnými hrdinstvami a smiechom nad pokútnymi činmi druhov. Keď je to konečne hotové, do radu sa napchajú domáci nevychovanci, ktorí nás predbiehajú. Mali by sme im otcovsky vyraziť zopár zubov, aby videli, čo sa sluší, no veľkoryso im odpúšťame a čakáme, ujde sa každému. Počas večere rozoberáme hodnotenie turnajov na ffindr a zisťujeme, že Michalovi Podkutému vlastne nemožno vyhovieť, vždy mu niečo prekáža, aktuálne je to “niečím napustený mrkvový šalát”. Zisťujeme, že dobrú váru pripravila spanilá deva z našej domoviny, ktorá sa vydala do tohto zapadákova, kde si líšky dávajú dobrú noc. Do toho nám vlastne nič nie je, hlavne, že jedla je veľa a chutí. Tak veľa, že miestni nás vyzývajú opakovane si pridať, čo s ochotou robíme aj do zásoby. Ja som si načapoval aj do čutory, mňam. Niektorí to však s pažravosťou preháňajú a tak ohrozujú svoje telesné pochody na zvyšok turnaja, však Ondro Jablčistý. Po večeri ešte trepeme dve na tri a Škrečok Slovutný s Michalom Podkutým sa vydávajú do dediny hľadať nejakú skrýšu s pokladom. Srandujeme na ich účet, no na prekvapenie sa vracajú s tým, že ju našli. Týmto pozdravujú hľadača Pedrita de Geokeš, s ktorým doteraz nič nenašli a odkazujú mu, že zjavne ten neschopný je on. Prichádza vrchol večera, pivné preteky. Brániť česť našej drancparty idem ja, potulný kaukliar Mesi v DePresi a Eduardo Šabľozubý. Ideme ako prví a len kvôli nepriazni závistlivých organizátorov sme neskončili prví, hoci lavicu sme preliezali a podliezali ako blesk a čutoru sme šakramom zrazili už na osemdesiatydeviaty raz aj so zviazanými rukami. Určite sme však najviac pobavili publikom, najmä Eduardo, ktorý si nedával servítku pred ústa a ukázal, čo si o tejto skorumpovanej súťaži myslí. Ako odmenu dostávame aspoň drink a väčšina z nás ide spať. Eduardo ešte ostáva a snaží sa oslniť miestnu trpaslicu Juliettu, ktorá prejavuje záujem o takéto bojové turnaje. Ani stúpajúce množstvo alkoholu v krvi oboch však nestačí, možno preto, že trpaslice sa ťažko rozoznávajú od trpaslíkov.

Kapitola tretia – Krok od vrcholu

„Každý šermíř nahovno, když nepřátel nerovno.”

Ranné zore sa červenajú, keď sa prebúdzame a chystáme na posledné súboje. Bohovia nám dnes budú naklonení podľa toho, koľko krvavých obetí im prinesieme. Všetci sú leniví ako vši a žiadne obete neprinášajú a tak je po priazni. Tu to máte, aspoň vieme, prečo to tak dopadlo. Chrum sem, chrum tam, niečo na posilnenie a hor sa na poslednú rozcvičku.

Predposledný súboj absolvujeme zase v centrálnej aréne, ktorá vyzerá celkom dobre, keďže v noci prestalo pršať. Proti nám stoja nájomní žoldnieri z Viedni, tiež Discoboys zvaní. Sú časťou slávnej družiny, čo dlhé roky vládla tomuto kraju, no my sa ničoho nebojíme. Vrháme sa na nich a ako zmyslov zbavení ich rozsekávame na kašu. Nezmohli sa vôbec na odpor a naša prevaha rastie až do konca. Víťazíme predčasne 13:4 a v aréne ostávajú len stopy boja a kaluže krvi súpera, ktoré zakopávame do zeme.

Čaká nás už len posledný súboj a poklad Kumbergu bude náš! Proti nám však stoja neľútostní bojovníci z Innsbrucku, ktorí radi vysedávajú po hostincoch. Dosiaľ každého soka zmietli ako lavína. To nevadí, máme radi výzvy, konečne poriadny súboj, nie takéto hračky ako dosiaľ. Cez pauzy hodnotíme Amazonky, ktoré sa tiež vyžívajú vo vzájomných súbojoch, trochu aj v bahne. Nájde sa medzi nimi pár takých, čo by stálo za hriech. Ale dobrodruh sa nesmie nechať rozptyľovať ženštinami, na tie bude čas po boji.

Veľká aréna, dokonca ešte zväčšená, nás víta a už sa chvejeme od nedočkavosti. Začína veľké finále a krvilační diváci povzbudzujú samozrejme nášho súpera. To nevadí, treba dobrú atmosféru. Tento rival však bude nesmierne ťažký, cítime už od začiatku. Aj napriek brneniam sú nesmierne pohybliví a vrhacie zbrane v ich rukách sú veľmi presné. Zarputilo bránime a zase útočíme, takmer znižujeme na 3:4, no postupne nás prekonávajú a rozdiel sa zvyšuje. Nič im však nedávame zadarmo, je to pekný zápas, hoci skóre 4:10 je nepríjemné.

Kumberský poklad teda tento rok žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, nezískavame. Ukázali sme však ostatným dobrodruhom, že sme dobrá drancparta a musia si pred nami svoje ženy a kapsy dobre strážiť. Zároveň sa s nami dá vypiť zopár penivých mokov a zabaviť pri večernom tliachaní pri ohni. Spravíme si aspoň ešte obrázok našej družiny, na to však voláme neďaleko stojaceho miestneho, čo Keso von Kmeť komentuje, že sme museli nájsť “nadementnejšieho obyvateľa tejto obce”. Sledujeme aj finále ženských bojov, domáce devy, ktoré priťahujú pohľady podliehajú nejakým škatuliam (Eyecatchers-Box). Ani Tereza nepodala nejaký výnimočný výkon, mala by na sebe popracovať. Špeciálnu cenu za férovosť získavajú víťazi, čo je prirodzené, najlepším všetci lezú do zadku. Stany máme zbalené, tak už len naložiť všetko do vozov, popchnúť tátoše a vyraziť na cestu domov. Chvíľu si odpočinieme a vyrážame na ešte prestížnejší bojový turnaj do moravských Šardíc. Snáď sa nám bude dariť podobne, ak nie lepšie.

To je všetko, viac si nezaslúžite, holoto lenivá!
Mesi v DePresi

Drancparta:
Škrečok Slovutný, Bubu Munsterwafel, Keso von Kmeť, Maják Kantabilný, Samuel de Šalotka, Beren Neľútostný, Eduardo Šabľozubý, Mesi v DePresi, Michal Podkutý, Miki Hlavička, Marek Neúmorný, Virgo Chrápajúci, Ondro Jablčistý

P.S. Kto identifikuje autorov všetkých troch citátov, má u mňa pivo ;)

  1. 4 Responses to “Za pokladom Kumbergu”

  2. Akoze fakt respekt, najlepsi report aky som kedy cital :)
    A citaty su:
    1)Haruki Murakami
    2)Anchee Min
    3)Andrzej Sapkowski

    By Beren Nelutostny on May 15, 2013

  3. dobre som sa pobavil :)

    By Keso on May 15, 2013

  4. ako vždy som si najprv pozrel komentáre … a teraz mi je normálne ľúto začať čítať samotný report, aby sa tým neminulo jeho čaro :)

    By škrečok on May 15, 2013

  5. Ďakujem :)
    Beren, vyhrávaš pivo, asi som podcenil dnešnú internetovú generáciu :D

    By Mesi on May 16, 2013

Post a Comment