Ako sme vyhrali na turnaji SandSplash 2014… …z pohľadu laika… (doplnené poznámkami experta)

9 May, 2014 – 16:07

Pre mňa sa „cesta za víťazstvom“ začala nevinnou otázkou na mojom vôbec prvom tréningu v živote: „Kjara, nechceš isť s nami na pieskový turnaj do Rakúska? Jedno dievča nám vypadlo a tento zápas je for fun, nemáš sa čoho báť.“ „Prečo nie?“  neuvážene zo mňa vybehlo a bola som v tom. Keď som potom bola dodatočne uistená, že fakt nevadí, keď to budem kaziť, ide o srandu, tak som svoje spontánne rozhodnutie ani neľutovala…

Avšak prišla sobota. Cesta autom so šoférkou Zuzkou bola ešte príjemná a informácie o kadejakých zraneniach, prechladnutiach z piesku, pieskovej klenbe na nohe a podobne sa mi zdali skôr užitočné, ako odstrašujúce. ..potom sme ale prišli na miesto turnaja do Badenu a tu som sa vydesila! Bol tam kopec úplne PROFESIONÁLNE vyzerajúcich ľudí, ktorí pre mňa vskutku pôsobili hrôzostrašne. Až také “just for fun” sa mi to veru nezdalo. Chudák, aj môj žalúdok sa citeľne zdesil a spamätával sa z toho celý deň (pozn red: môj sa zdesil až pri ochutnaní prvého šalátu na večeri).

Trochu som sa upokojila s príchodom zvyšku teamu, keď dorazili ďalšie dve autá na čele s Čolkou a Škrečkom. Pochutnali sme si na raňajkách od Rakúšanov, obliekli sme sa do našich super dresov, čo v mojom prípade aspoň na chvíľu zakrylo moju všeobecnú zmätenosť a prišiel prvý zápas a potom pár ďalších. Pamätám si akurát, že počas prvých zápasov pršalo, ale veru konkrétne výkony šikovných individuálov nášho teamu mi trochu ušli. Veľmi som si obľúbila chvíľky v kruhu po zápasoch, keď som sa vďaka Marcelovi dozvedela, ako sme vlastne hrali a čo boli kľúčové situácie v zápasoch. Vďaka týmto zhrnutiam som zistila, kedy sme hrali na dlhé, kedy sme mali dobrú obranu, kedy sa hralo na zónu, kedy sme mali výhodu vďaka nášmu veku alebo ktorý zápas bol tesne alebo jasne vyhraný.  Pri týchto kruhoch som bola úplne uveličená z úprimnosti, ktorú teamy voči sebe mali. Vďaka tomu sa hrôzostrašne vyzerajúci profesionáli menili na milých kamarátov a môj žalúdok sa začal ukludňovať. :)

Počas prvého aj druhého dňa, nám vychádzali dosť veľké medzery medzi jednotlivými zápasmi. Veľa času sme strávili spoločným hraním „slovičkárenia“, v ktorom jednoznačne exceloval Mišo (hra na Pedrovom tablete, kde sa v takej mriežke plnej písmen hľadajú slová. To, že aké slová, nikto nevie, lebo slovo “sekvenčný” to neuzná, ale “holumnica” áno). Tí, ktorí písali diplomovky, si radšej pospali (Kombo a Petrž) a párkrát sme sa ocitli relaxovať aj v bazéne. Počas týchto prestávok som sa ja osobne veeeľa naučila o frisbee, od každého z nášho teamu, s kým som sa rozprávala. Neuveriteľné, koľko toho všetci vedia. :)

Počas druhého dňa slnko už parádne svietilo. Hrali sme zápasy, o ktorých sa hovorilo, že už boli veľmi vyrovnané a v ktorých si ľudia veľmi dobre zahrali (12:3, 7:5, 10:9). O zápasoch veru veľa neviem, keď som bola v poli, len som kukala na človeka, ktorého mi určili a robila som to, čo mi kričali zo strany (dávala obrany). Keď som pozerala na hru zo strany, len som stíhala nemo obdivovať svojich spoluhráčov a protihráčov. V každom prípade, nakoniec sme sa ocitli až vo finálovom zápase s teamom (Chuck Bronson), s ktorým sme ako s jediným mali doposiaľ remízu (ostatné teamy sme dovtedy všetky porazili). Toto bol jediný zápas, kde som dokázala sledovať skóre aj priebežne. Detaily o zvratoch počas tohto zápasu Vám povedia ostatní (veľa turnoverov, vďaka silnej obrane), ja si len pamätám, ako Škrečok zázračne chytil frisbee, a tým získal posledný bod, s ktorým sme vyhrali!

Toto víťazstvo nám už bolo jasné a neskôr sme zistili, že sme získali aj cenu za Spirit (v skutočnosti sme boli až druhí, ale organizátori nám cenu posunuli), ktorú nám vybojovali: Maťa, Čolka, Zuzka, Katka, Aďa, Ajka, Kjara, Marcel, Škrečok, Pedro, Petrž, Kombo, Mišo a Maťo. Takže nakoniec sme odchádzali s dvomi cenami, zablatenými tričkami(niektorí si budú pamätať bahnový layout-spot v ľavej časti zóny), s menom najšikovnejšieho chalana zo zahraničia (v jednom zápase si súper hlasovaním vybral Komba ako MVP) a s chuťou pokračovať ďalej. ;)

Jaj, a ešte som zabudla povedať o tom, čo sa dialo v noci…hmmm… party team sme nevyhrali,  tak si viete asi predstaviť :D , ale zato sme takmer našli dve kešky a videli sme super ohňostroj! :)

(na večeru štandardne rakúske kyslé šaláty, ale endless mäsa a skvelá voda to vyvážili. Na party sme sa moc nepripravovali, niektorí tam mali fakt premakané kostými, my sme sa v rámci kostýmov na tému “Madagascar” zmohli len na dúhové číro a banán za golierom)

Napísala Kjara, doplnil Mišo

  1. 4 Responses to “Ako sme vyhrali na turnaji SandSplash 2014… …z pohľadu laika… (doplnené poznámkami experta)

  2. Toto je tusim moj prvy koment v celej historii tych skvelych reportov ktore tu moji mili byvali spoluhraci uverejnujete a to je teda dokaz, ze uz som neodolal a musel tuto Vasu vynimocnu doslednost pochvalit, zvlast ked tento report oplyva takou odzbrojujucou uprimnostou a presne takymi istymi pocitmi ake aj mna omracili pri mojom prvom turnaji zhodou okolnosti tiez na piesku, niekdy pred 8 rokmi…
    Kjara, ziadne obavy po 2-3 turnajoch bude aj z teba taky isty ultimate expert ako kazdy druhy.

    By Roman66 on May 13, 2014

  3. chcel som Roman napísať podobný koment, len ma vôbec nenapadlo tak výstižné slovné spojenie ako “odzbrojujúco úprimný”.

    By škrečok on May 14, 2014

  4. Ja by som ešte chcela aby sa nezabudlo(a ostali ako odstrašujúca spomienka) na neskutočné McDonald hody :) .
    Inak veľmi príjemný turnajík a Kjara napriek zmätenému pocitu ukážkovo bránila a aj si dala bodík.

    By ajka on May 14, 2014

  5. Pre mňa to bol krásny zážitok (hoci som bola len v sobotu), lebo som zistila, že aspoň na piesku to moje kolená zvládajú – teda turnaje pre mňa ešte neumreli :) btw. kedy bude ďalší pieskový???

    By Katka on Jun 19, 2014

Post a Comment