Manic Miner 2014 report

27 August, 2014 – 12:09

Náš Manic Miner 2014 a.k.a. Lečo (Lecco?) Afterparty sa začína sobotnou rannou lekciou autoškoly, jemným zdrbom od Lucky, ako si to dovoľujeme prísť bez sľúbeného napečeného koláča (a pritom to je iba moja vina, Katka o tomto sľube ani nevedela), bryndzovou nátierkou a ovčím syrom na raňajkách, na ktoré prichádzame tak neskoro, že už ani pomáhať nie je veľmi s čím. Nevadí, v nedeľu to napravíme. Aha pardón, on sa vlastne ten Manic Miner začal už počas týždňa, keď sa z celkom sľubného počtu hráčov a hráčok zrazu vykľula menšia a nie príliš zdravá zostava. Nevadí, aspoň ostatným ukážeme, o aký parádny turnaj prišli.

Po mohutnej, ba povedal by som, že až niekoľkominútovej rozcvičke ideme na to. Naša celoturnajová stratégia bola jasná a jednoduchá.

Obrana: Keďže nás je málo a polovica sú zranení, bude to zóna. Tí, čo momentálne vládzu behať, budú v prvom kepe markovať (niekedy bolo že “zloba”, to som nevedela, čo je, ale o dušu markovali :)). Ostatní budú v druhom kepe behať a mávať rukami (veľmi). A Beréň bude vzadu kaziť dlhé.

Útok: Tí menej skúsení/menej vládajúci/zranení + Pedro (vznešene povedané “handleri” alebo “vanička – lavórik”) si to tam dakuščičko pošolichajú medzi sebou, potom to dajú šupom na Miša/Škrečka/Beréňa a oni šláh – šláh a bude bod.

V prvom zápase proti KeFEARu ešte dolaďujeme niektoré detailíky, ktoré sa týkajú efektívnosti a efektnosti útoku, napriek tomu utrpíme jasnú výhru 15:2. Pomedzi kukuricu, slovíčkarenie, flubber guts a iné sprievodné aktivity nasleduje ďalší zápas proti ďalším Košičanom zo Sky up, ktorí od nás nakúpili pred turnajom posilu – Poliho. Ten dokonca skóruje cez Beréňa. To nás poriadne naštartuje a Beréňovu česť zachraňujeme výhrou 13:5.

Zábava graduje a tentokrát sa ideme pozabávať s UFOm. Tu už musíme aj troška pošpekulovať, nedá sa skórovať tak jednoducho hlavne vďaka ich doslova sympatickej zóne. Dokonca nás doťahujú na 8:8 a snažia sa prebiť našu mixovú lajnu svojou openovou, ale skórujeme trikrát po sebe a koniec zápasu je už náš. Napokon nás čaká zápas o prvé miesto v skupine proti tímu Krvežízniví Čikariové, ktorí sa na turnaji premenovali na KFC, ale cheerovali niečo, čo znelo ako Mighty Morthens, tak neviem. Tuto to už niektorí zranení nevydržia a zápas sledujú len z tribún Priechodského štadióna.

Začína sa tá pravá zábava, kde chalani tuším nestriedajú a baby striedajú len veľmi striedmo. No zaujímavý zápas to je, útok je už tak efektívny, že skórujúci hráč to má vpredu vždy pekne vyčistené a je tam sám, už sa len nepokakať z toho prudkého overheadu, že…  No slovom v pohode vyhrávame tuším 11:7, potom do skórovača zafúka, inak sa tých 11:11 (a hra do 13) nedá rozumne vysvetliť. Potom to už zase rozbiehame a dokonca nenecháme zápas dôjsť ani do bodu o zlaté trenky.

Na dnes končíme, skúšame teplotu vody v potoku (nič moc) a v sprchách (fajne), skúšame, či už náhodou nie sú dovarené halušky (chvalabohu sú), skúšame prehovoriť Mesiho, aby ešte ostal aj na nedeľu (nepodarilo sa), skúšame rôzne zaujímavé alkoholické výrobky (slovo nápoj sa mi zdá príliš vznešené), skúšame nový recept na palacinkové cesto na zajtrajšie raňajky (celkom dobrý), skúšame niečo vyhrať v tombole (nič ako vždy) a na záver sme takí unavení, že už len skúšame, či si na noc dáme jednu mikinu alebo dve (kosa ako vždy).

Nedeľňajší budík a ide sa na dvojhodinovú šichtu za dvojplatničku. Tak toto bola asi najväčšia zábava, praženica ide na dračku a palacinky tiež. Ej dobre sme si to spolu s klasikmi včera vymysleli, že oba tímy vyhrajú skupinu, ušetria nedeľňajší ranný zápas a môžu tak po raňajkách ešte relaxovať, čakať na súpera do semifinále a dojedať zvyšky. Dnešný bojový plán je jasný: vybojovať si proti nim (Outsiterz Classic) zápas.

Včera som sľuboval UFO aj KFC, že taký pekný zápas z ich strany si zaslúži, aby sme si zahrali ešte odvetu. Nemyslel som to zas tak doslova. Každopádne v semifinále nás čaká práve UFO. Odveta ozaj ako sa patrí, skúšajú na naš super útok osobku aj zónu, ale ako sami po zápase priznávajú, nie je celkom jasné, čo vlastne funguje lepšie. Ale keďže my s ich útokom máme väčšie problémy ako včera, je tu zrazu universe point za stavu 9:9. Potvrdili sme výnimkou pravidlo, že nie je universe point bez turnoveru. Osobne sa počas tohto bodu cítim ako robot, necítim žiadnu emóciu, až kým neskórujeme. Klasikov žiaľ nestretneme, svoje semifinále začali hrať až za jasného stavu pre KFC, aj keď zdramatizovať sa im ho ešte podarilo.

Pred finále ešte odohrávam s Mišom flubber guts zápasy, ale hráme to dosť ako Outsiterz Trageds. Vo finále samozrejme odveta proti KFC, s Beréňom jasnovidecky rozoberáme, že ak ulepíme 12 bodov, tak to vyhráme. No čo si budeme hovoriť, opäť pekný vyrovnaný zápas do stavu 10:10 (a hre do 12), viac sa k tomu asi ani nedá napísať. Ku koncu sme už ale kyslí (predsa len ich bolo o kúsok viac) a prichádzajú dve-tri chybičky v útoku, ktoré nás pripravili o víťazstvo a už sme tie dva body neulepili. Prvá prehra 10:12 vo finále zas až tak nebolí, tie dva chýbajúce body by som za radosť z hry počas celého ozaj fun turnaja nemenil ani náhodou.

Dobojované, máme krásne druhé miesto a fľašu leča. A Petrž bežká cez ihrisko hore bez so sexi fúzmi a ružovými okuliarmi a vlní sa v bokoch…

A hlavný dôvod prečo sme nevyhrali? Lebo sme si v nedeľu nedali raňajky šampiónov – praženicu (minuli sa vajcá).

Skoro víťazná zostava: Čolka, Zuzka, Lucka, Kjara, Katka, Beréň, Mišo, Pedro, Škrečok, Miško, Mesi a na pár bodov (doslova) aj Zajo

Report by Prusákovci

Post a Comment