EUCF Wrocław 2015 (report)

8 October, 2015 – 23:32

EUCF Wrocław 2015 alebo Jak chłopaki talerze šukali
(Tragikomédia o štyroch dejstvách)

Postavy: Dáška, Maťa, Čolka, Soňa, Ajka, Doro, Kjara, Beren, Miki, Luky, Pinďo, Emil, Marcel, Keso, MišoK, Foxo, Maťo, Škrečok

Zhrnutie deja:

Super turnaj európskeho Ultimatu, kde sme mali vysoké ambície. Po vcelku úspešnom prvom dni sme však mentálne a fyzicky neustáli tlak súpera a spoluhráčov. Odnášame si síce len 8.me miesto z 12stich ale veľa skúseností a nabudúce im to všetkým natreme! Ibaže by nie. 😉 A poľské pivo nie je až také zlé ako sa vraví.

Dejstvo prvé: Cesta za lovom tanierov (štvrtok)

<odohráva sa v aute cestou z malebnej Bratislavy večer o 17:00, dej sa postupne presúva do Wrocławi, vyrážajú 4 autá, dej však sleduje iba jedno z nich>

16:00
Foxo(telefonát): tak teda 17:00 stretnutie pri Vašom dome sharp!
Marcel: jop, budeme tam

17:02
Marcel(telefonát): ta sme tu, kde trčíš?
Foxo: ja som tu tiež, kde trčíte vy?
Marcel: aha, na opačnom konci baráku… a kde je Luky s Daškou?

17:25
<prichádzajú Luky s Daškou, po privítaní a naložení kufrov vyrážajú na cestu, ďalej je dej posúvaný rozprávaním rozprávača>

Rozprávač: A tak naši hrdinovia vyrazili na cestu do ďalekej Wrocławi, ktorá sa nachádza až za dvoma hraničnými prechodmi, sedmoro Bušínskymi serpentínami a desatoro diaľničnými výlukami. Hrdinovia úspešne zvládli všetky nástrahy cesty vrátane nákupu diaľničnej známky, hladu, smädu a aj potreby cikať. Dokonca ani zradné Bušínske serpentíny, ktoré už pomiatli mnohých diskolovcov, nedokázali odkloniť našich hrdinov od cieľa ich putovania.

Do cieľa (hostela Big City Hostel vo Wrocławi) dorážajú unavení ale šťastní ako predposledné auto výpravy okolo pol jednej. Tu sa zvítavajú s ostatnými a brúsia zbrane na zajtrajší lov diskov.

<Dej prvého dejstva končí pri jemnom chrapote spiacich hrdinov.>

Dejstvo druhé: Lov úspešný (piatok)

Po výdatnom spánku a nie veľmi výdatných raňajkách vyrážajú všetci na lúku, kde bude prebiehať zápolenie. Prvý súper je Reading Ultimate z GB, na ktorých po krátkom úvodnom zaváhaní vybehnú naši hrdinovia a velice udatne prehrajú 15:12 (číselká, kto koľko diskov ulovil sú tuhľa http://www.eucf2015.com/?page_id=298 treba kliknúť na Mixed a Outsiterz, potom sa dá aj na jednotlivé hry). Hra pekná, ale zase sa dostavil „syndróm prvého zápasu“, keď sa tím rozohral až po úvodných 2-3 bodoch, aj keď druhý bod trval cez 5 minút a mal 7 turnoverov. Povzbudení celkom peknou hrou vyráža úderná skupina uloviť obed. Tu nastáva ďaľšie sklamanie (predposledné) tohto dňa, keď ulovený obed má veľkosť menších raňajok. Pre 5 ročnú babu. Na diéte.

Ďalší zápas nasleduje s Litovskými junákmi a junáčkami Drop that smile, ktorým naši junáci naložili nekompromisných 15:5. (Odporúčam pozrieť si mená litovských hráčov, občas sú tam celkom skvosty, napríklad Ričardas 😉 ). Tu niet čo veľmi povedať k tomuto zápasu, asi iba toľko, že je ich položila obrana našej družiny a zdrvujúce útoky cez dlhú (podľa štatistík sme mali v primere iba 71 sekúnd na útok).

Posledný, tretí zápas hrá naša družina pri zapadajúcom slniečku, ktoré svieti dosť značne do očú a oslepuje vrhačov aj lapačov. Súper je nemecký Die 7 Todsünden (alebo po slovensky „sedem hriechov najsmrteľnejších“). Títo nenastúpili do zápasu veľmi pripravení a za stavu 8:2 pre našu družinu nastal polčas a preusporiadanie síl. Našej družine ich potom asi prišlo ľúto, alebo im preusporiadanie síl pomohlo a druhá polovica sa niesla vo vyrovnanejšom duchu. Konečný stav 15:10 pre Outsiterov.

Nakoniec unavení, ale šťastní z dobre vykonanej práce sa družina odobrala do chalúpky prezliecť, umyť, a hej sa šupsa von na pivo a druhú večeru. (Keďže tá prvá pri ihriskách sa niesla v duchu anorektického dievčatka, podobne ako obed). Poľské pivo je, že vraj nič moc, ale veď viete ako sa hovorí – aj hnojom sa dá kúriť, nie? Tu prišlo na radu aj ďaľšie príslovie – kto málo očakáva, ten je príjemne prekvapený a pivo bolo nakoniec prudko piteľné. Po jednom pivku však bola naša družina nútená sa odpratať domov, lebo (posledné nepríjemné ani-tak-nie-prekvapenie-keďže-sme-to-vedeli-už-pred-príchodom) zajtra zápas s Francúzskym SUN Ultimate začína už 8:30 (ešteže naša družina bola na podobné časy pripravená už z kvalifikácie 😉 ).

<Dej druhého dejstva končí pri jemnom chrapote spiacich hrdinov.>

Dejstvo tretie: Lov neúspešný (sobota)

<Dej je rozprávaný očami jedného z hrdinov. Dej je rozprávaný normálnymi vetami, alebo len krátkymi povzdychmi, podľa aktuálnej mentálnej situácie hrdinu.>

Zobudil ma hnusný budík. Nie môj. Môj je hnusnejší. Okolo mňa deje aktivita. Sa. Telo bolí. Treba vstávať. Chce sa mi spať. Neodohrali by to bezo mňa? Nie! Takéto kacírske myšlienky by ma priviedli tak nanajvýš na cestu disc-golfistu (no offence intended, pozn. autora). Vstávam, prezliekam sa. Raňajkujem až v aute. Prvý zápas je s tými Frantíkmi… Žabožrúti… tých musíme poraziť, je to otázka národnej cti. Kontemplujem a sústredím sa na výhru… Zobúdzam sa v aute pri ihriskách. Rozbehávanie. Bolí. Sranda – včera sme hrali pri zapadajúcom slnku a toto vyzerá, že budeme hrať ešte aj pri vychádzajúcom ;-). Horšie to má už len SUN – tí ešte hrali včera keď sme odchádzali z fieldov. Začíname. Zle. 0:3. To nás ale nasralo (teda Lukyho a Berena) a dali sme útok na 3:1 za 14 sekúnd. Luky na Berena huck. Nuda. Ďalší bod, čo som si ani nezahral. Držíme stav a po 7:4 sme sa konečne zobudili a zobrali si polčas 4mi bodmi po sebe na 8:7. Luky hrá jak ďábel. Podozrenie na doping? Po polčase sa SUN už nepozviechal zo zeme a dal už iba 2 body. Konečný stav teda 15:9. Francúzi vyhlasujú hru o najslniečkovatejší výraz. Vyhrávam. Teším sa. Som najslniečkovatejší! Mám nové okuliare. Pekné. Žlté. Ako slniečko.

Oddychujeme. Až priveľmi. A počítame a kombinujeme. Až veľmi. Nakombinovali sme, že ak vyhráme ďalší zápas s 3SB tak postupujeme do hornej 4ky a bojujeme o medaile. Motivácia? Možno. Skôr nie. Začíname. 0:4. Time-out. Pomohol. Trochu. 4:6. Dlhý bod, veľa turnoverov, nepremenený. Polčas končí 4:8. Nie pre nás. Sme smutní. Neveselí. Držíme skóre. Ubránili sme! Callahan :/. Prehrávame 10:15. Padáme do boja o 5-8 miesto. Jeden z najhorších zápasov, čo som hral, keď sa na to takto pozriem. Jednak spirit nebol úplne dobrý, to by ale až tak nevadilo. Horšie bolo sa pozerať na celý team, ktorý hral svojich 60% a nikto s tým nevedel nič spraviť. Sme boli ako z pomocnej. Nikto nenabiehal, nikto nehral to čo vie hrať. Proste sme to zabalili. Že šak my vlastne tú medailu nechceme.

Ideme na obed. Anorektický. Chudneme.

Posledný zápas je s nemeckými Mainzelrenner. Zápas začína veľmi pekne a oba tímy si len vymieňajú body až do stavu 6:5. Potom nám ušli na 8:5. Tu sa ukázalo to, že turnover síce vygenerovať vieme, ale čo s ním potom sme ešte nezistili. Zase hráme ako pokračovanie 3SB. Ale už nie všetci. Mentálny blok prelomený. Neskoro. Po polčase si ešte necháme dať 2 bodíky a potom už sa vraciame k tradičnému vymieňaniu bodov až do stavu 10:15. ďalší prehratý zápas, ale už sme sa pozviechali z mentálneho dna. Ten koniec by som dokonca vedel z mojej strany prehlásiť aj za peknú hru. Škoda, že už nič nehráme dnes ďaľšie.

Večer klasika: do mesta na pivo a rýchlo spať, lebo ráno zase hráme o 8:30 a tentokrát aj s pobalenými vecami. V meste majú nejako plno, asi majú sobotu alebo čo. Dávame si pivo Kasztelan – je celkom smaczne. Dávame si druhé a Soplicu orechovú (dúfam, že po poľsky ten názov znamená niečo iné ako po slovensky). Ideme späť. Ideme spať. Zaspávame.

<Dej tretieho dejstva končí pri jemnom chrapote spiacich hrdinov.>

Dejstvo štvrté: Koniec lovu, cesta domov (nedeľa)

<Dej je veľmi zdĺhavý, ale nič sa dokopy neudeje, preto je rozprávaný v odsekoch s časovou pečiatoku.>

6:40 budíček
7:00 odchod
7:40 rozcvička
8:30 začiatok hry so SUN o 7.me miesto
8:45 prehrávame 3:0
9:10 polčas, prehrávame 8:3
9:20 prvý pokus o come-back 8:5
9:30 pokus zamietnutý francúzmi 11:5
9:40 druhý pokus o come-back 12:8
9:50 druhý pokus pokračuje 13:10
10:00 koniec, prehrali sme 15:11
10:05 čapkanie, žiadna hra o najslniečkovatejšieho človeka, sme smutní
10:15 pokec, strečing, sprcha

nasledujúce časy sú orientačné:
12:00 obed u miestneho dedka
13:15 už nám prišla polievka
13:45 a už aj druhé
14:00 zjedené a vyrážame na cestu dom (pozn. bolo to mega dobré, domáce a oplatilo sa čakať aj keď sa nám zdalo, že tam vyčakáme dieru)
niekedy 15:00-16:00 tankujeme, necháme sa dobehnúť a predbehnúť Kesom, kecáme
niekedy okolo 18:00 v Brne vykladáme Lukyho a Dašku, Foxo prenecháva šoférovanie
20:00 príchod do BA
20:20 uvarená večera
21:00 naložená práčka
22:00 Ajka zaspala ako zarezaná
22:50 vyložená práčka
23:00 spánok

<Dej štvrtého dejstva končí pri jemnom chrapote spiacich hrdinov.>

Post a Comment