Outsiterz

Report Piliscsaba

Varovanie ministerstva zdravotníctva, čítanie reportu môže spôsobiť vážnu psychickú ujmu, alebo smrť vyčerpaním z dĺžky reportu. Na zmiernenie dopadov odporúčame si dať do pozadia ľubovolné techno.

19.03.2010

Klasické stretávanie sa na Zochovej o šiestej. Pôvodne som mal ísť ja (Peťo Csiba) a Spišo vlakom o pol ôsmej do Štúrova, okolo piatej sa ale zmenil program. Ja pôjdem autom s ostatnými, Spiša zoberú trnaváci (Morthens). To mi trocha narúša plány, lebo som sa po šiestej chcel stretnúť s mamou, aby sme si vymenili nejaké veci. Našťastie pracuje blízko  Zochovej a keďže ostatný meškajú dosť (Fajo netradične nie posledný) tak sa stíham prebaliť v maminom aute. Všetko super.

Je čas predstaviť turnaj a náš tým. Hrá sa mixed (aspoň 2 baby) 5 na 5. Sú to halové majstrovstvá Maďarska (áno, komu to ešte nedoplo, tak Piliscsaba je v Maďarsku). Maďarských týmov je šesť a zahraničných tiež šesť. Je tu medzinárodná účasť z Rakúska, Poľska a Rumunska. Náš tým tvoria samý fešáci a Keso (ako kapitán), Peťo Csiba (ja), Spišo, Kuzmo, Mišo Kováč, Pedro, Fajo. Fešné baby sú Marta, Zuzka, Lucie, BeaH. Vodičmi sú Keso (bere Peťa, Kuzma, Faja a Beu) a Zuzka (berie Pedra, Miša, Martu, Luciu takže samé dlhé vlasy a Pedro). Treba pripomenúť, že Dan dostal ultimátum. Ak nenapíše report z Londýna (asi rok dozadu), tak sem nemôže ísť. Takže s nami nešiel. (Poučený z tejto skúsenosti, píšem report rovno na mieste).

Keso si vytlačil nejakú cestu do Piliscsabi. Vyzerá byť veľmi priamočiara. Ale niečo sa mu na tom nepozdáva. Časom mu dochádza, že čo. Minule sa šlo po diaľnici a bolo to o mnoho pohodlnejšie. Tak sme sa tmou predierali Sencom, Galantou, Šaľou, Novými Zámkami a Štúrovom. Bez zastávky. Stlačení v tých dvoch autách ako sardinky. Už viem prečo nám internetová mapa vyhodila, že po dvoch hodinách je povinná prestávka.

Prichádzame do Pilismegye (pilišský kraj), všetko sa tu volá PilisDačo. Sú tu nejaké kopce, pamätáme si (Fajo) že to na niektorom z nich bolo. Vyberieme (skôr náhodne) jednu odbočku doľava do kopca. Nikde nikto, koho sa spýtať na cestu. Tak odbočíme tak, aby sme pomerne prudko stúpali a prešli železničným priecestím (ktoré je také smiešne, lebo závory sú malé). Páči sa mi tu. Popri cestičke sú veľké stromy v rade vysadené a na oboch krajoch sú chodníky. Vládne tu ticho a kľud. Vedel by som tu bývať.

Hľadáme nejakú poľnohospodársku akadémiu. Keso uvidí krčmu s nápisom Staroprameň, to mu niečo hovorí. Sme blízko. Vľavo. A potom odbočka vpravo cez bráničku, ktorú som skoro ani nevidel. Ale sme tu. Zaparkujeme na tráve a každý si dáva strečing (všetci stuhnuté svaly z cesty). Ja som schytil pomerne silný kŕč, ale nejak som to rozchodil. Pedro si pamätá, že tu bolo jazero. Mi ho vysmejeme, ale ide to skontrolovať pre istotu.

Sme tu skôr ako organizátori. Bea nás dostane cez vrátnicu a berieme si izbu pre dvanástich (tú istú čo minulý rok). Takže bývame chalani s babami (aspoň bude väčšia sranda). Marta sa už teší na Gyulu a jeho metaxu (ešte nevie, že sa jej to nenaplní). Hovorí o tom často. Postupne sa vyťahujú koláče. Mišo, Zuzka a ďalší majú. Marta nenapiekla. Lucie hovorí, že strašne rada oblieka prádlo (ale nie plachty), takže ju všetci chlapi týmto spôsobom obšťastnia.

Čas večere. Vyťahujem si veľkú porciu špenátových halušiek (euro za kilo, to sa nedá nekúpiť). Medzitým sa veľkým hitom stanú Mišové okuliare pre tajných agentov (Ak si ich nasadíš, tak vidíš do zadu). Postupne si ich každý vyskúša, fakt to funguje J . Potom Mišo špehuje vedľajšie izby. Ale žiadne baby sa neprezliekajú, takže je to pomerne nuda.

Ide sa hrať Bang. Keso postupne zisťuje, že tieto moderné hry už nie sú pre jeho generáciu. Páči sa mi, že sú tu fakt pohodlné kreslá. Zahráme dve hry (po dvoch skupinách) a ide sa spať. Zajtra hráme zápas až o 9:15.

20.03.2010

Niekomu zazvonil budík o 6:10. Nakoniec sa zistilo, že Lucke mama napísala, že ako sa má. Naozaj sa vstávame až po siedmej. Rovno na raňajky. Mäsožravci majú kopec mäsa (šunka, bôčik, .. ). Vegetariání ale vyhrali, ovsené vločky a fajný lekvár so žemľami. Dobre bolo.

Keso ako kapitán nám ide príkladom a je prvý v hale. Postupne (netradične načas) prídu aj ostatný. Už sa hrajú prvé zápasy. My hráme až o trištvrte hodinu. Keso nám povie zopár slov a snažíme sa tu rozcvičiť. Nie je tu veľa miesta (hlavne na hádzanie). Tak aspoň strečing, skrátená abeceda a prihrávky na krátko.

Prvý zápas hráme proti maďarskému týmu Old boys. Majú dosť skúseností, ale darí sa nám s nimi behať. Skóre je približne vyrovnané od začiatku. Oba tými hrajú osobku. Bránime sa celkom dobre, v útoku to kazíme viac. Neistá hra (a zle časované nábehy). Takisto občas hodíme blbosti. Hráme prakticky v dvoch formáciách. V jednej je šéf (tj. väčšinou spoľahlivý handler) Keso, v druhej polovici Pedro. Keďže je nás toľko veľa, tak tí na striedačke vedia pomáhať (kričaním no break, no line, ..) obrane. Takisto nám šéfovia hovoria, čo robíme zle, čo nás (snáď) posúva kvalitatívne dopredu. Náš súper hrá pomerne isto (hlavne ku koncu premieňa každý svoj útok). Napriek tomu prehrávame „len“ 7:9. Vnútri je málo miesta, takže koliečko je vonku, kde je fakt pekné jarné počasie s miernym vánkom. Slniečko nám svieti, vtáčiky spievajú, ľudia sa smejú.

Po každom zápase nám (hlavne Keso) povie čo sa robilo zle. Nepozeráme sa na súperov keď bránime, chaotické nábehy (nepozeráme sa na handlera) a veľa nábehov naraz. Občas smeruje kritiku aj na konkrétnych hráčov, ale väčšinou sú tí skúsenejší, čo dostávajú na frak (Spišo nebehá za útočníkom a bráni zlú stranu, Marta dropuje v zóne). My menej skúsenejší asi vieme, čo sme robili zle. Skoro všetko J.

Hrá sa len na jednom ihrisku, takže je pomerne veľa času na oddych (aspoň hodina a pol). Sledujeme ostatné zápasy a snažíme sa z nich niečo naučiť, okukujeme súperov, alebo len tak vysedávame na pohodlnej drevenej tribúne. Od organizátorov sme dostali vodu, ktorá sa rýchlo míňa. Takisto konečne spustili hudbu. Spišové obľúbené techno. Je to trocha nahlas.

Naše baby (Marta a Bea) pomáhajú Mortensáčkam, lebo sú len dve. Marta v prvom zápase dáva pekný layout na brucho. Za to si zaslúži potlesk.

Popoludní je kvázi exhibičný zápas maďarských žien. Nás to prekvapilo, keď sme uvideli 10 báb naraz na ihrisku.

Máme prakticky dva zápasy za sebou (zápas pauza zápas). Prvý z nich hráme proti rakúskemu Bbears. Sú celkom dobrý (a sú tam nejaký svalnatý športovci, aj keď žiadna z našich báb si to nevšímala, alebo to aspoň nedala na javo). Hráme veľmi vyrovnaný zápas. Hrá sa strašne rýchlo, žiadne vyklusávanie. Do posledných chvíľ je skóre vyrovnané, žiaden tým nemá dvojbodový náskok. Keso sa nakoniec rozhodne nasadiť „power line“ len zo skúsených hráčov. Dávajú dva body čo nám stačí na výhru (napriek tomu, že Keso dostal handblock). Skončilo to 7:6.  Vonku oba tými potvrdia, že to bolo veľmi intenzívne a že sa nám to páčilo. See you at the party.

Keso rýchlo povie, čo bolo zlé. Prakticky to isté (ale pochváli nás, že oveľa viac beháme), ale bolo to lepšie.

Druhý zápas hráme proti trnavskému Morthens. Naše baby im nemôžu pomôcť, takže ich baby prakticky nemôžu striedať. Napriek tomu hrajú strašne aktívne a na konci sú zničené. Dávame si to celkom jednoznačne. Pedrov jeden long skončil v klimatizácií. Často Morthens chybujú. Takisto po našich 4roch rýchlych bodoch berú timeout a nejak strácajú motiváciu. V našich zápasoch to tiež badať. Akoby Poliho minulý report (frisbee je moja motivácia) neurobil vôbec nič.

Pobavíme sa chvíľu s Morthensákmi a Keso ich dosť poučuje, hlavne ako odľahčiť svoje baby od behania. Mysleli sme si, že to bude o dosť ťažší zápas. My sme nehrali úplne zle, ale chyby sa stále nájdu.

Potom ako nám Keso zase povie čo sme nerobili najlepšie nám rozdá lístky na sladké občerstvenie (dobrý a zlý Keso). Následne s radosťou vybaľujem svoje špenátové halušky.

Po jedle si vyťahujem notebook, lebo si potrebujem niečo naštudovať. Automaticky dostávam za úlohu napísať report. Tak ho začnem písať. Popri tom ako tak sledujem zápasy.

Pedro a Lucie si pospia na lavičkách. Marta so Spišom si išli hádzať na kraj ihriska. Zuzka s Mišom kecajú. Keso sa snaží predať nejaké mikiny Outsiterzov, tak jednu z nich vyvesí na klimatizáciu. Občas tam prídu ľudia a pozerajú si ju. Ostatní z nášho týmu sa tu nejak obšmietajú. Ide sa hrať ďalší zápas, takže ako pred každým zápasom si niečo povieme. Keso si všímal čo hrajú (a takisto ich zrejme pár rokov pozná). Hrajú to čo náš top. Bránia stred, čo je pre nás niečo nové. V krátkosti nám vysvetlí stratégiu, rýchly swing (lebo nám to dovolia) a potom po čiare dopredu. Bohužiaľ, sme to tak nerobili. Hrali sme hru na ktorú sme boli zvyknutý. Tj. nejaké náhodné nábehy.

Hráme proti Hallodi-igaze. DJ dal tentoraz ako podmaz pop začiatku tisícročia, Nas nedogonat a tak. Súperi veľmi dobre behajú. Často sa im podarí vbehnutím do našej prihrávky a tak ju zrušiť. Vyzerajú byť veľmi skúsený a pritom veľa behajú. Čo je proti nám strašne účinná zbraň. Za stavu 4:1 si Keso zoberie timeout. Vysvetlí nám ešte raz tú stratégiu, ale na hre sa moc nezmení. Za stavu 9:1 je to už prakticky jedno. Nemáme veľkú motiváciu, nesústredíme sa. Proste v nás neplanie plameň túžiaci po víťazstvu a hre naplno. Gyula (nepriateľ) drgne v zóne do Bei. Ale nedajú nám bod. Aj keď to medzi sebou konzultovali. Nejak sa nakoniec skonsolidujeme (oni už nehrajú na svojich 100 percent) a je to bodovo vyrovnanejšie, ale hráme stále zle. Určite máme na viac. Všimol som si, že doteraz sme dali v týme len dva layouty (Mišo, Marta). To možno niečo hovorí o našej vnútornej motivácií (viď Poliho report z Blowoutu).  Skončilo to 11:3 pre nich.

V kolečku sa Keso oprávnene ospravedlňuje súperom, že sme im neboli ťažkým súperom. Aj oni od nás viac čakali.

Musím spomenúť spirit Morthensu v ich zápase, hrali fakt naplno. Behali, hádzali sa, potom im to nejak ušlo bohužiaľ.

Ide sa na lavičky, Keso nám povie aby sme hrali v plnom nasadení, koncentrovaní. Len tak si tu sedíme, ja si tu píšem report. Niektorý si išli hádzať na kraj ihriska (hlavne Spišo) ostatní si vybaľujú nejaké sladké dobroty. Cukríky, cookies s čokoládou. Akurát ide niečo Keso povedať k nasledujúcemu zápasu….

..Hráme proti najslabšiemu týmu skupiny Gyere jó lesz (poď dobre bude). Akože vyhrali sme to, ale chýbala tam radosť z hry (jedine Fajo keď uvidel disk tak bežal ako besný).  Ukľudnili sme sa trocha, bránili sme celkom dobre ale zo začiatku nás dávali. Keso hovoril, že pôvodne ani nechcel hrať, ale nakoniec to dopadlo tak, že Kesovi išiel každý tretí disk. Moc sme sa naň ho spoliehali a potom aj tá naša Motivácia klesala.

Toto bol prvý tým, kde bolo viacero hráčov ako v našom, ledva sme sa zmestili do predsiene. Oni hovorili, že sa im to celkom páčilo, že si zabehali. Keso len reči o tom, že nech hrajú ďalej a vidíme sa na ďalšom turnaji.

Asi desať minút analyzujeme zápas. Najskôr Pedro hovorí o nedostatku entuaziazmu v týme, potom Keso o individuálnych chybách. Že nie sme dosť dravý, že nás stojí veľa naraz v zóne (takže si nemôže nikto nabehnúť), že bežíme chrbtom k handlerovi, že necutujeme keď sa vraciame do stacku a tak ďalej.

Situácia v skupine je dosť zlá. Je nás tam šesť týmov a aj keď sme 3 zápasy vyhrali, tak môžeme byť štvrtý v skupine, lebo naše skóre (34:34) je dosť úbohé. Ideme povzbudiť Morthens, lebo na nich to záleží, hrajú proti Old-Boys. Momentálny stav je 3:1. Zase zmenili na techno. Spišo hovorí, nech sem napíšem, že techno to je fakt dobré. Hahaha. To som nepovedal, hej. Hahha. Hmmm.Tuc-Tuc-Tuc-Tu-Tu-D-Tu- … Spišo beatboxuje J. Marta tancuje. Realtime comment. Stav 4:2.  Stále 4:2. Spišo odišiel. Long. Morthens block. Morthens bod. Ešte 10 minút. Tuc-Tuc-Tuc-Tu-Tu-D-Tu. Pool. Brick. Tri nahrávky, old-boys bod. Morthens long. Morthens bod. Tuc-Tuc-Tuc-Tu-Tu-D-Tu.  Old boys bod. Tuc-Tuc-Tuc-Tu-Tu-D-Tu. Marta so skleslým pohľadom povzbudzuje. V Kesovej hlave sa zrodila myšlienka. Ale začuli to len niektorý chalani. Takže to prezentuje ako „akciu“ a hovorí aké to bude super. Postupne presvedčí všetkých nech sa pridajú.

Keďže Morthens nakoniec prehrali (v pozadí išiel Beethoven) tak dnes už nehráme žiadny zápas a a namiesto toho zajtra hráme skoro ráno o ôsmej.

Akcia. Na ubytovni sa všetci prezlečieme do bielych dresov. Potom sa Keso spýta či každý ide na akciu. Tak nakoniec všetcia privolia. Fajo a Bea sú automaticky z „akcie“ vylúčený. Postupne sa približuje zmysel „akcie“. Miss mokré tričko. Spišo a jeho fľaša vody je popravčí. Zahral to famózne. Viete, to sa nemá robiť tak priamo. Tak náhodou oblial Martu potom prešiel do útoku na Luciu a nakoniec dal aj Zuzke. Moc to nezaberá, mali sme ich dať radšej do bavlnených tričiek. Tak Spišo pridáva. Pochopiteľne hlavne Marte. Už je niečo vidieť. Marta podvádza, Lucia to znáša hrdinsky a Zuzka niečo medzitým. Sľúbime im ceny (a vyhodnotenie).

Tak, ale majú právo odvety. V sprche si to vymysleli. Nebolo to moc ťažké uhádnuť. Volali nás po jednom. Najskôr išiel Pedro. Postupne si chlapci dávali dole veci v tušení čo bude nasledovať. Nakoniec som ja bol len plavkách (ktoré som mal náhodou pri sebe). Skončili sme vyfotení v studenej sprche (museli sme sa dať až do slipov). Potom nás zhromaždili vo vedľajšej miestnosti, akurát 6 polonahých chlapov sa tam zmestilo. Ony vyhodnotili súťaž o najviac babský výkrik. Suveréne vyhral Kuzmo. Táto akcia náš tým dosť dala dokopy, bola sranda.

Na večeru pomerne veľká porcia jedla, takže sme sa dobre najedli. Po večeri sa hrá Bang! (Keso aj ja sa dištancujeme). Potom zmeníme na mafiánov a čím ďalej tým je to väčšia sranda. Hlavne keď začne Spišo presviedčať ostatných, že to on nie je a sú to ostatný. Takisto Keso so svojimi skúsenosťami z obchodu to dobre zahral (Spišo: „Keď je Keso mafián, tak mu zagratulujem.“). Keď bola Zuzka katány, tak to strašne prežívala. Kričala, obviňovala všetkých, nevedela sa zmieriť s tým, aby jej uverili. Citát od Spiša: „Dôkaz toho, že Lucie je mafián je ponad vaše chápanie.“.

Spať ideme po polnoci, zajtra o ôsmej hráme. Fajo a Bea ešte zostali chvíľu na párty.

21.03.2010

Vstávame pred siedmou. Ideme na raňajky o siedmej. Veľmi nešťastný zisťujeme, že nie sú. Sú až od 7:30 (kuchárka nám ukázala email, kde to mala napísané). Tak sa vraciame na izbu, ja si píšem report, ostatní si poležia alebo pokecajú o tom, že nie sú raňajky. Spišo: „mne sa vzdá, že je ešte polnoc“. Ideme skúsiť raňajky druhýkrát. Už tu sú. Máme o jednu vegatariánsku porciu viac, ale náš dopyt po vegetariánskom to neuspokojuje (je lepšie mať sladké ako mäso). Bea príde posledná a položí kľúče na stôl.

Hráme o 20 minút, takže väčšina si len zbalí žemle z raňajok. Hráme prvý dnešný zápas a náš súper sa už rozcvičuje. Mi sa pridávame. Keso nám dá šprinty, lebo je ževraj lepšie byť trocha zničený už na začiatku.

Za súperov máme Igaz-e (to je Bčkový tým Hallodu). Chvíľu sa držia, ale potom podľahnú nášmu nátlaku, hlavne ich baby to vôbec nedávajú (Bea dokonca požiada o to, aby mohla brániť chalana). Už to nie je až tak chaotické ako včera, aj keď to občas zbytočne komplikujeme (môžeme si ľahko nabehnúť na čiare, ale bežíme na druhú stranu). Nechávame častejšie voľnú zónu, aj keď stále sú tam isté chyby. Keso nás netradične na konci pochváli. Vyhrali sme vysoko (tuším 15:4). Zápasy od teraz trvajú polhodinu.

Hráme obzápas, takže len tak sedíme a pozeráme.

Ďalším súperom sú Muf (maďarský tým). Podľa Kesa to má byť ťažší zápas ako minule. Cítime sa byť viac namotivovaný. Chvíľu sa nás držia, ale potom si to proste dávame. Napriek tomu že dvakrát dropnem v zóne. Oni proste často chybujú, mi sme dosť rýchly. A hlavne Kesová a (väčšinou aj) Pedrová skúsená ruka je spoľahlivá (aj keď badať, že nám pomáhajú čoraz menej ako čoraz viac vyhrávame, nech sa dačo priučíme).

V koliečku si povieme zopár slov. Oni nám povedia, že flámovali do pol piatej (teraz je pol desiatej). Nerozcvičili sa, takže aj preto nestíhali. Keso nás zase pochváli, aj keď sú tam nejaké výtky.

Ďalší zápas hráme o 3 aj pol hodiny, takže sa konečne môžeme naraňajkovať. Juchú. Ideme sa pobaliť. Zisťujeme, že kľúč nie je na vrátnici. Prezrieme si vrecká, ale tam ich nenájdeme. Idem naspäť do haly sa popýtať, či o tom niečo niekto nevie. Zhodneme sa, že naposledy sme ich videli v jedálni, tak sa tam idem pozrieť. Nenájdeme ich tam. Začínajú padať prvé obvinenia (no schválne, pamätáte si kto položil kľúče na stôl?, je to v reporte). Keso, Spišo. Lucia si začína na niečo spomínať. Ževraj niekto povedal, že beriem kľúč ak nikto iný nechce. Zrekonštruujeme  zasadací poriadok, zhodneme sa na Kesovi. Ešte poviem, že je to celkom dobrá hra a dúfam, že to nikto nespravil naschvál. Idem to Kesovi do haly povedať. Prezrie si celý vak. Zrazu sa kľúče nájdu. Beriem ich hore na ubytovňu. Hlavné podozrenia padnú na mňa a Kesa, je to asi 50 na 50. Tak sme si zahrali mafiánov aj v reáli.

Zbalíme sa. Pedro, Mišo, Zuzka, Lucie zostávajú hrať Banga. Ja sa pobalím a položím im kľúče na stôl. Idem do haly pozerať zápasy a napísať si report za dnešok.

Morthens hrá s chorvátmi zápas. Vidím, že vyhrávajú 7:1. Super. Chorváti berú timeout. Asi im lepí. Hovorím si, že to už snáď vyhrajú, polka času preč. Tak sa sústredím na report. Zrazu 7:5 a nervózny Mišo na svoj tým nadáva. Pri stave 7:7 dostanú rozum a berú si timeout. Podarí sa im dať na 9:8 pre nich. Na hodinách je 30 minút. Nevieme do kedy sa hrá. Chorváti dvoma rýchlymi bodmi otočia na 10:9. Time is over. Hrá sa posledný bod (pri rovnosti sa predlžuje). Bohužiaľ Morthens kazí a prehráva. Škoda.

Zase sa hrá nejaký exhibičný zápas báb. Svet sa spomalil, samý drop, ani tribúna nešalie ako v predošlom napínavom zápase. Takisto techno je nanič, lebo nie je žiadne. Ani hudba nehrá. A baby sú príliš oblečené, na to aby to bolo divácky atraktívne.

Väčšina ľudí ide spať na lavičky, alebo sledovať niektoré zápasy. Alebo iným spôsobom zabíjať čas. Ja potrebujem niečo spraviť na kompe, takže netradične nepíšem report. Vládne tu celkom príjemná atmosféra, už zapli aj nejaký slabý podmaz. Spišo to ale nevie vydržať, takže si v mp3ke pustí svoje techno, ktoré on má veľmi rád.

Náš posledný zápas hráme proti Old Boys (už sme s nimi hrali a prehrali celkom tesne) takže si do toho zápasu veríme. Predsa len sme sa zlepšili viacej ako oni, ktorý majú viac než dosť skúseností. Hrá za nich aj Fifty, ktorý býval najlepším hráčom Maďarska pred jeho zranením. Hrajú hlavne preto, lebo ich to baví, takže žiadne fauly ani také veci. Sú len šiesti, takže ich ideme ubehať. Keso už nič konkrétne nedodáva (a namiesto toho ide na záchod). Proste sa ide hrať, po dvoch víťazstvách sme nabudený až až.

Hráme len o niečo lepšie ako minule. Treba vyzdvihnúť Fajov neskrotný zápal po disk, keď po jeho chytení v zóne ho s výkrikom šmaril o zem (a nespravil to len raz). Takisto Marta často chytala. Nakoniec sa aj Spišovi podarilo chytiť overhead. Pedro a Keso sa zase špecializovali na handling. Naše baby to zase zvládali s o dosť skúsenejšími súperkami. Prakticky celý zápas vyrovnané skóre. Nakoniec nášmu tlaku ale podľahli a vyhrali sme o dva body. Power-line sme postavili len dvakrát, takže sme si zahrali všetci dosť. Keso hovoril, že sme ich poriadne nabudili, že Fiftyho už dávno nevidel tak behať. Zápas sa obom stranám páčil.

Vonku je tak krásne, že zostávame aj po koliečku. Keso hodnotí turnaj. Na začiatku turnaja sme si dali nejaké predsavzatia. K tomu sme sa úplne nedostali, ale myslím si, že si to každý vo svojej hlave vyhodnotil. Nakoniec už nestrpíme to státie a teplo. Martu ako už mnohokrát predtým Spišo odnesie tam kde chce (bolia je nohy, hrala dokopy 12 zápasov, takisto ako Bea, máme naozaj húževnaté baby).

Postupne sa osprchujeme a pozeráme finále (zelený maďari s Gáborom proti Poliakom). Medzitým tlačíme do seba posledné zvyšky jedla. Zápas je celkom na úrovni (podľa Kesa). Tak analyzujeme ich hru a porovnávame s našimi chybami. (Hlavne to, že nechávajú prázdnu zónu pre nábehy). Napadne nás, že by nebolo zlé si vlastné zápasy nahrávať a potom analyzovať… je síce nepríjemné pozerať sa na vlastné chyby, ale o to viac sa z nich poučíme a napredujeme vo vývoji. Takisto treba niečo spraviť s open tréningami, lebo to prestáva mať úroveň (a nie je tam nejaký Kesoid, ktorý nám do toho stále pindá).

Fajo a Bea išli s Morthensákmi. Ostatné zostalo rovnako. Cestou späť buď spíme, alebo kecáme. Martu párkrát Keso prezvoní, nech nespí. Mňa vyložili v Trnave, lebo pokračujem ďalej.

Záver (z môjho pohľadu). Bol to môj prvý indoor turnaj a takisto prvý nie za juniorov. Zmenilo sa hlavne to, že je tu skúsený vodca Keso, ktorý pred hrou povie čo bude, počas hry čo sa robí zle a už sa to nemá robiť a po hre čo sa robilo zle. To medzi juniormi takto nefungovalo. U nás to bolo v štýle: rozbijeme ich, ak nám to nejde, tak si aspoň zanadávame navzájom a potom podľa toho či sme vyhrali alebo prehrali sa chválime / karháme. Druhá vec je počet ľudí. Medzi juniormi hrám 5 zo 6 bodov. Tu som hral 1 zo 3 (lebo aspoň dve baby a aspoň jeden Pedro/Keso). Takže som nebol ani za prvou krízou, ako Keso hovorí prvému štádiu vyčerpania. Tretia vec bola, že keď už fakt neviem čo, tak to hodím Pedrovi alebo Kesovi a on to už nejako vyrieši. Učili sme sa teda hlavne nabiehať.

Mojim najväčším (a asi aj Kuzmovým) problémom bolo správne nabiehanie. Miesto, čas a spôsob, nešlo nám to správne skombinovať (hlavne čas). Vybiehali sme vždy moc skoro. Snáď sa to časom naučíme.

Určite to bol veľmi poučný turnaj. Bolo to niečo nové pre mňa. A aj keď si konkrétne nepamätám, čo nám Keso povedal, viem, že mi to pomôže (skôr či neskôr). Lebo čím viac si budeme opakovať ako nie a ako áno, tým viac to tak aj budeme robiť.

Skončili sme 5. , takisto ako minulý rok. Keso predal všetky mikiny, ktoré chcel.

Peťo Csiba.