Outsiterz

Norimberg, EUCS 2006

1. Predslov

Vážená porota, zacnem od Adama. Nato aby sme sa vôbec na tento turnaj mohli dostat museli sme preliest kvalifikačným sitom našej “Alma maCEL” a nálepka slovenského šampióna nás posunula na turnaj, kde letiskové poplatky zaplatilo nejedno známe európske mužstvo. Po minulorocnom Rostocku sa teda opät naskytla príležitost pošpásovať si s nemeckými swinger tímami, meteorologicky nezbedným Ragnarokom, prípadne spolubojovníkmi z CELky (FF, PD, Wunderteam, EZ a Upsou).

2. Cesta

Pred tribunál vyrazili okolo obeda (vo štvrtok) dve autá v obsadení (Pindo, Keso, Kajka, Vavro) stíhaní úderkou (Dušan, Roman a Mišo). Další badguys ( Jožko, MatoS, Adam a Buty) šli vecerným spojom. Cesta ubiehala relatívne rýchlo, akurát na krátke občerstvenie a dotankovanie paliva sme sa zastavili pri Medenej hore :). Naštastie ihriská boli na periférii, takže relatívne rýchlo sme ich našli. Celý areál vyzeral ako vystrihnutý z Pro evolution soccer 3, kde popri ihriskách bez tribún rástli ihličnany. Dokonca tam pobehovali ozajstní nemeckí futbalisti a zpod kamióna vyliezlo niekolko Indov. Vrcholom štvrtkového večera bolo vystúpenie lokálnej country hviezdy s piesnou Country road s podmazom Inuenda. Rozhodol som sa tento hlboký umelecký zažitok zaznamenať, ale v zápale smiechu som nestlacil record na mojom appleiPodnanofejku, takže pieseň, ktorá pomáhala bledým tváram budovať železnicu na divokom západe zanikla v nemeckom casopriestore… (myslím, že ešte Dušan robil paralenú nahrávku, takže sa k tejto perle popmusic ešte dostaneme).

3. Piatok – Hry

Takže celý turnaj odštartovala Armaniho kódex dodržujúca Upsa Daisy. Po vlažnej hre na zaciatku pospupne zaberáme, preberáme opraty zápasu a nakoniec prehrávame tesne 15:5 🙂 Zabudol som spomenút, že v Nemecku sa nehralo na čas ale do 15 bodov, ale o tom trošku neskôr. Teraz. Náš druhý zápas dna vojde do histórie slovenského ultimatu. S dánmi, ktorí vyzerali ako lídri amerických teenagerských kapiel v oranžových rozlišovackách sme odohrali zápas trvajúci 2 hodiny 20 minút. Polčas skončil celkom presvedcivo 8:0 pre Dánov, ale to čo sa dialo po polčase nepamatá ani Thomas Gottschalk. Obrana sa zmenila na zónu a žiaden disk nebol stratený. Zrazu bolo 14:12 pre nás a disk pred dánskou zónou, ale ako to v rozprávkach chodí… Po sérii dvoch dánskych layoutov z katergórie náhodných, oranžoví vyrovnali a nakoniec predsa len zápas vyhrali 16:14. Na večeru sme zvolili štýlovú nemeckú reštauráciu kde sme dali pizzu. Celú dobu tam lietal herr majitel a uistoval sám seba, že nám chutí. Obligátne pivko a šup do stanu.

4. Sobota – FF niesú Foofighters

Feldrunner, Four Fingers a Mir san Zamperl boli tímy, ktoré preverili naše kvality tento deň. Rozoberať zápasy proti nemeckým tímom nemá zmysel, pretože oba tímy nás zdolali vysoko bez minimalneho úsilia. V týchto zápasoch sa ukázalo, že máme prílišný rešpekt pred tímami zvučného mena a bude potrebné absolvovať ešte niekoľko podobných turnajov aby sme nepôsobili ako dorastenci z Modranky na San Sire. Naopak zápas s FF bol trošku z iného súdka. Polčas sme vyhrali 8:7, vyšlo niekolko longov, obrana bola kvalitná, doping pomáhal… Po prestávke naša hra stratila esprit a chorchenband celkom presvečivo vyhral 15:8. Sobota bola jediný den, kedy sme mali u miestnych predplatenú veceru. Neštastie spôsobilo velmi podobne foneticky znejúce TheBigez a Outsiterz ,takže namiesto našich vecerí nám priniesli tie ízijácke a tak sme mali zrazu o nejakých tých 6 porcií navyše. A ako to vlastne chutilo? Kebab z môjho taniera a najbližších dvoch velmi dobre. Šnitzle si chalani tiež pochvalovali a na kalamáre som už nedociahol 🙂

5. Nedela – Natahovacky.

Za rána, za rosy sme sa stretli s dalším nemeckým tímom. Tento zápas bol vyrovnaný. Oba tímy si držali útoky. Celkom dobre sme sa miestami presadzovali proti ich zóne. Nakonci zápasu stacilo pár chybiciek a prehrali sme 15:13. Opät vypustený prvý polcas proti Wunderteamu (tentoraz len s Kentaurom) zapríčinil, že než sme sa poriadne rozbehli bol polcas 8:1. zmena herného systému už obrat v zápase nepriniesla, ale zápas sa nakoniec priblížil k 2 hodinám a prehrali sme 15:10. Výnimkou nebol ani bod, ktorý sa hral 11 minút.

Finále zaobstarali nemecký Feldrunner ( s Branim na lajne) a dánsky Ragnarok ( s Macom na lajne). Možno som bol ustatý po turnaji,ale z tohto zápasu si pamätám akurát, keď sa zranil dánsky blondák Svenne, zakričal si injury, vynadal pol Nemecku a nalial si za krk dánsku minerálnu vodu neperlivú. Ragnarok zvíťazil celkom presvedčivo. Nebol žiadny záverečný ceremoniál, vyhlásenie Spirita. Ludia sa akurát v tichosti pobalili a rýchlymi nemeckými autostrádami sa ponáhlali domov. Na štadióne je opät vidiet čiernych nemeckých futbalistov a pár Indov sa v pozadí oprašuje a smeje (až na toho, čo má na čele otlačenú ŠPZ-tku).

6. Epilóg

Bol to jeden z najlepších turnajov aké som absolvoval. A nielen pre mna bol velkou školou moderného ultimatu. Žial ešte stále nie sme na úrovni tých najlepších tímov ale k tomu vedie ešte dlhá a náročná country road… Takže z našej Central-East zóny (Nemecko, Rakúsko, Cechy, Slovensko, Polsko, Maďarsko, Dánsko a Slovinsko) sa do Florencie na Finals prebojovali: Ragnarok, Zamperl, Feldrunner a TheBigez. Ale to už bude iná káva, ako vravieval nebohý Rómeo…
Report Vavro