MSR 2018 v mixe – môj prvý turnaj

12 June, 2018 – 14:21

MSR 2018 – môj prvý turnaj. Čo som očakávala? Asi toľko, že budem väčšinu času na striedačke, aby radšej namiesto mňa hrali skúsenejší spoluhráči. Čakala som, že občas ani nebudem chápať, čo sa deje na ihrisku. Ale všetci ostatní sa tešili, tak som šla do toho aj ja s nadšením. A ako to dopadlo? Samozrejme oveľa lepšie. Nielen sranda, ale hlavne partia, tímový duch, skvelá atmoška, radosť z úspechov, motivácia z neúspechov, sila vôle, podpora. Jednoducho Ultimate.

Sobotu sme začali veľmi úspešne, výhrou 15:6 proti U.F.O. Špačince. Potom nasledoval náročnejší zápas proti Iron Horse, ktorý dopadol prehrou 5:15. Tímový duch ale neochabol. Po dlhšom oddychu sme si poobede zahrali s Baníkom Lásky, ktorý sme porazili 13:8. A ja som medzitým začala chápať, čo to znamená byť súčasťou tímu, čo to znamená hrať ultimate, alebo aké náročné je premáhať sa a hrať, aj keď si myslíte, že už naozaj nevládzete. A radosť z toho, ako som prvýkrát na turnaji chytila disk a dala bod, tá bola neopísateľná.

Ako ale sobota plynula, niektorí spoluhráči nás museli opustiť, preto vrchol dňa – zápas s Kefearom – bol veľmi napínavý. Naši chlapci celý zápas nestriedali a dali do toho všetko. Vďaka ich brutálnemu výkonu sme to nakoniec vyhrali 15:13. Po náročnom dni sme sa pobrali do Senice na večeru a potom nasledoval zaslúžený spánok. 

V nedeľu nám prišli chlapské posily, vďaka čomu sme dokázali hrať doobedné zápasy s poriadnou dávkou energie a entuziazmu. Porazili sme North Side 10:6 aj Kus Plastu 15:7. A tak sme sa prebojovali až do finále proti obávaným Iron Horse.

Tu sme naopak mali problém, že nás bolo málo dievčat, preto sme sa museli snažiť viac. Vtedy už som úplne zabudla, čo všetko ma predtým bolelo a aká som bola unavená. Jednoducho, finále je finále, ide sa hrať. A tak to začalo… Hneď prvý pull bol ale prerušený, keď cez ihrisko prebehol nejaký zatúlaný dunčo. Nevadí, ešte raz. A tak to už naozaj začalo. Body pribúdali na oboch stranách. Každý bod bol samostatný boj, kde sme siahali na dno svojich schopností. Nakoniec sme prehrali 12:13. Čo ma ale prekvapilo, nikto z toho nebol sklamaný. Všetci sme boli spokojný z toho, ako dobre sme si zahrali. Takto vybojované striebro je celkom slušný výkon, to je fakt. A s týmto pocitom sme ukončili turnaj.

Musím priznať, že hrať s oveľa skúsenejšími spoluhráčmi nebolo vôbec demotivujúce. Práve naopak, veľmi ma to povzbudilo a teším sa, že som mala takúto skvelú možnosť zlepšiť sa v hre, aj práve vďaka nim. Preto ďakujem všetkým za celý tento víkend, svoj prvý turnaj si určite budem dlho pamätať.

 

Lucia

Post a Comment