Outsiterz

House of The Rising Fun – 2007

Piatok

Za chladného piatkového večera sme nastupovali na cestu k nášmu víťazstvu (o čom sme, samozrejme, ešte nevedeli). Psychicky som sa pripravovala na prežitie tohto turnaja, keďže som bola jediná zástupkyňa nežného pohlavia (neskôr sa ku mne pridal aj Dan) medzi 9 chlapmi. Musím sa priznať, že v aute medzi Brankim, Pedrom, Matom K. a neskôr aj Škrečkom bola vcelku sranda (hlavne keď mi Branki sľúbil, že dostanem cenu, ak nejakú vyhráme)… Len sa nás už nepýtajte, akú hudbu počúvam). Dorazili sme okolo 22:00 (keď sme dorobili s Brankim kolečká na parkovisku), zložili sme sa v šatni a pomaly sme si rozkladali naše ležoviská v telocvični. Potom sme si hádzali, lúštili krížovky a iné veľmi obohacujúce činnosti až do polnoci.

Noc z piatka na sobotu

Táto noc bola neopísateľná. Konkrétne ďakujem človiečikovi, čo si kopal o nejakej piatej loptu do steny, ale aj ostatním, ktorí neboli vôbec unavení.

Sobota

Mierne premrznutí sme šli raňajkovať. Raňajky boli úplne skvelé, ale nie len kvôli jedlu, ale aj vďaka vedomiu, že sa neubehám na smrť (ako som spomínala, Dan sa pridal k nežnému pohlaviu).

Prvý zápas bol proti Lolkom, ktorý bol, ako všetky napínavý, pretože sa hralo o rozhodujúci bod, ktorý sme dali my a tak porazili Lolkáčov 9:8!!!

Druhý zápas bol proti FreeBees, bol taktiež mrte napínavý, no posledný bod sme im nechali a skončili sme 7:8, no boli sme posilnený morálne mnou.

Tretí zápas skončil opäť napínavo o jeden bod, ale tentoraz sme oslavovali my, pretože sme porazili Mekkoru a to 6:5.

Štvrtý zápas skončil nečakane opäť s rozdielom jedného bodu (8:7) a to nás porazili Frizmi. Mám silný pocit, že práve v tomto osudovom zápase som dala skvelý blok, napuchli mi tri prsty, Keso mi natrel ruku ´konskou masťou´, vďaka čomu som dostala prezývku Kopýtko, za ktorú pykám až doteraz. Ďakujem.

Piaty, a zároveň posledný, zápas bol proti rakušanom z A-teamu, ktorý som úplne najviac prežívala. Pri poslednom bode som nedokázala od nervov hrať, pretože tento zápas rozhodoval o našom postupe do semifinale (mohli ste ma vidieť, ako sedím vedľa ihriska zamotaná v spacáku s vypúlenými očami). Po asi 2 bodoch, ktoré dal Branki a nikdy ich neuznali (vždy bol nejaký pik, faul, bla bla bla) som bola hrozne nervózna, a tak keď dal víťazný (skončili sme 10:9, samozrejme pre nás) si asi viete predstaviť radosť nás všetkých (ak neviete, tak bola veľká). A takto sme postúpili do semifinále.

Večera: Dostali sme dva obrovské rezne so zemiakmi a ryžou. Neviem ako spoluhráčom, ale mne, chúďatku vyhladovanému, chutili.

Noc zo soboty na nedelu

Opäť sa niektorí nudili, napríklad tí, čo si uprostred telocvične urobili debatný krúžok a aj ostatní, no to som už polospala.

Nedeľa

Opäť sme cupitkali na raňajky, ale tentoraz trošku neskôr, pretože sme prvý zápas sme mali až okolo 11:00.

Prvý zápas sme hrali proti UFÓzd REaDy. Neboli sme pripravený na tento spôsob obrany, hlavne my, turnajové mláďatká. Takže po tvrdom boji nás domáci nabili 9:5.

Na druhý zápas zápas sme sa tvrdo pripravovali, Dan išiel kúpiť farbu, aby sme si spravili čierne pásiky na lícach (akože na odplašenie nepriateľa), našťastie nestihol vysvetlovať ani svoju stratégiu. Po týchto všetkých prípravách sa nás súperi (A-team) zrejme zľakli a museli odísť skôr (ževraj sa báli po tme) a tak sme ich kontumačne zmietli z ihriska a krásne sme sa umiestnili na 3. mieste!!!

Dostali sme taký veľký červeno-zlatý pohár, ktorý som skoro celú cestu späť držala, tak po nejakej hodinke sa mi zdal škaredý, ťažký a hranatý (žartujem, ale fakt je ťažký a hranatý!!!). Po ceste som zjedla Pedrovi nejaký ten rožok s paštétou a Škrečkovi trištvrtinu kakaovníka, tak som bola vcelku spokojná. Tentokrát chlapi zaspali, tak to bolo trošku pokojnejšie. Vo veselej nálade sme došli domov.

Report by Marta.