Chata Hodruša 2018

21 February, 2018 – 11:58

Pomedzi tréningový proces a turnaje si treba aj oddýchnuť a čo môže byť lepší oddych ako stráviť víkend v zasnežených Štiavnických vrchoch. Navyše tréningy máme rozdelené na niekoľko menších tímov a nie je od veci stretnúť sa, porozprávať, zalyžovať či vypiť si (ehm, myslel som čaj, nie to čo ty!) aj s hráčmi a hráčkami, ktorých momentálne počas tréningov až tak nestretávam. Marcel rezervoval na 19. – 21. januára vychytenú chatu v Hodruši a super víkend sa mohol začať.

Posádka auta v zložení Bea, Fajo, Maťo Lietavec a moja maličkosť sa stretávame v Poluse. Fajo s Beou si nesú bežky a nejaká staršia pani sa pýta, kde ich kúpili. Na to, že vyzerali, že pamätajú ešte minulé tisícročie vcelku kompliment. Cesta ubieha veselo, ohovárame discgolfistov, vysvetľujeme Maťovi, čo zač je ten Trojsten. Ani neviem ako, ale z “Trojsten” sa tak nechtiac stáva najfrekventovanejšie slovo víkendu (hneď po “zase sneží”) a používa sa namiesto “nazdravie”.

S posádkou Marcelovho auta, ktoré vyrazilo polhoďku pred nami dohadujeme večeru v najvychytenejšej reštaurácii pri R1 – U Návarku na námestí v Novej Bani. Čarovné načasovanie číslo 1: hoci sme vyrážali z Bratislavy nekoordinovane, na námestí parkujeme úplne naraz. Ajka strhne dav svojim odporúčaním na boršč a niečo, čo som si nezapamätal. Idem proti prúdu a porušujem svoju zásadu, že halušky inde ako doma a na Manic Mineri nejedávam. Nebola to tragédia, ale asi som mal zostať pri Ajkinom odporúčaní…

Hore Hodrušou hoří hospoda Hrbatý hrozen pribúda snehu, občas zabliká už aj kontrolka stabilizátora. Na parkovisko na kopčeku pri chate však narozdiel od soboty vyjdeme bez problémov. Čarovné načasovanie číslo 2: tretie (Miškove a Katkine) auto vyrážajúce z Bratislavy ešte neskôr (bez večere v Novej Bani) parkuje úplne naraz s nami. Marcel s Ajkou sa chopia rozubytovania: izba pre páry, izba pre chalanov bez partneriek, izba pre štvorčlenné rodiny (zajtra príde 4 x #11) atď…

Večer dohodneme plány na sobotu, zahráme Dixit a ideme spať. Pamätám si to zle? No dobre, pár Trojstenov počas príjemnej debaty na dobrú noc tam asi bolo.

 

Sobota

Na sobotné doobedie sa rozdelíme podľa športov. S Marcelom, Frogim a Maťom Silným si vyberáme zjazdové lyžovanie, stredisko Salamandra je pár minút od chaty. Neskôr sa k nám pridajú ešte Zuzka, Tomáš, Kubo a Jurko. V disciplíne bežecké lyžovanie nás reprezentujú Bea, Fajo a Miško. Ďalšie športy sú písanie dizertačnej práce, opravovanie korešpondenčného seminára (pozor, nie Trojsten), prechádzky po zasneženom okolí a lenivenie na chate. Zjazdové lyžovanie je v hustom snežení pomerne zaujímavé, hlavne preto, že s Frogim nemáme okuliare. Marcel nás síce čiastočne zachránil jednými zvyšnými, ale každá druhá jazda je stále “pomerne zaujímavá”. Neskôr keď pribudne ľudí, vymýšľame hru v “rozšírenej realite” na štýl GTA na svahu.

Vonku vykúka slnko a po obede na chate nás znalec miestnych pomerov Ajka (ktorej starí rodičia mali neďaleko chalupu) vytiahne na výlet. Borci, ktorým je ľúto vysoliť ťažké eurá za lanovku (alebo si chcú dať kvalitne do tela?) začínajú výlet výšľapom popri zjazdovke. Odtiaľ razíme (pun intended, veď sme pri Štiavnici) cestu snehom hore na Tanád, cez štiavnickú kalváriu pokračujeme okolo tajchu Klinger. Tu mi nedá nespomenúť aj našich reprezentantov v sánkovaní, ktorých neodradila ani absencia sánok a dali si riadnu jazdu po zadku. Zvukové efekty pri prejazde hrbolov stáli za to, však Adi?

Dorazili sme až do najvychýrenejšej čajovni v Banskej Štiavnici, kde stretávame aj borcov, ktorým sa nechcelo šľapať (alebo len nestihli dovariť obed?) a šli do Štiavnice stopom. Čajovne sú tie čarovné miesta, kde majú v ponuke asi stovky rôznych čajov a ja furt skončím pri niečom, čo sa volá Babičkina záhrada. Aspoň som nedopadol ako Fajo, ktorého čaj vonia ako mesačné ponožky (a on si ho dal dobrovoľne a vopred vedel, ako to bude voňať). Aspoň som nedopadol ako Maťo Silný, ktorého čaj bol taký ehm silný, až sa bol spýtať obsluhy, či to má takto chutiť. Vraj áno. Pomohli sme mu s tým.

Po príjemne strávenom čase v čajovni voláme taxislužbu, aby nás odviezli cez kopec naspať do Hodruše. “Poradíme sa s kolegami, či vás vôbec niekto zoberie”. Čo? Vyšli sme von a okrem toho, že sa zotmelo, tak za tú hodinku pribudlo asi 10-15 centimetrov snehu, cesty sa začínajú podobať na zjazdovku a stále veľmi husto sneží. Bratislava by bola za takého počasia tak skolabovaná, že by ležala na JISke. Ale keď už štiavnickí taxikári váhajú, to už akože čo je?

Jeden odvážlivec sa našiel. Kolegovia sa s ním už (na tento deň?) rozlúčili, keby sa nevrátil. Ako to povedať, hmm, no nebolo mi všetko počas jazdy jedno. Týpek sa však šťastne vrátil a dokonca odviezol aj ďalšie várky.

Večer začne mastením Dixitu s Jurkom a Kubom, ktorých stratégia je všimnúť si čo najmenší pididetailík na kartičke. Aby sme mali aj nejaký seriózny program, pozrieme si babské finále Nationals 2017 Fury vs. Brute Squad. Spoilovať nebudem, pre mňa je to jeden z najzaujímavejších zápasov, ktoré som minulý rok videl. Aby sme mali aj nejaký naozaj seriózny program, pozrieme si zápas PeaceEgg vs. Outsiterz Classic z Manic Minera 2012. Mimochodom Fajo by si mal podať žiadosť na komentátora do telky… Pokračujeme samozrejme (serióznou!) debatou o Trojstene a objavujeme tiež čaro Ťavích pretekov.

 

Nedeľa

Ráno veľmi váham, či sa vykopať von z postele na ďalšiu poldennú lyžovačku. Napokon sa premôžem. Vonku od večera nasypalo ďalšiu nádielku snehu. Po ceste popred chatu do strediska nejazdia žiadne autá. Podozrivé. Rozhodnem sa radšej zviesť sa s Marcelom ako brať svoje auto, ktoré včera ledva vyšlo. Dobrý nápad, Marcel v polke cesty nasadzuje reťaze po tom, ako musel v svahu podradiť a chytil hodiny. Stredisko zíva prázdnotou, hoci neprichádzame vôbec skoro. Vraj je nejaká nehoda pod našou chatou a kvôli tomu neprichádzajú žiadni ľudia.

Nám to ale vyhovuje, užívame si prázdny svah s čerstvým snehom, parádička, čo viac dodať. Hlavne ĽAMOPS!

A už len šup naobedovať, pobaliť sa a šmyknúť sa domov (okrem našich reprezentantov vo wellness, ktorí ešte dospávajú dlhú noc v saune). Navigácia nás posiela cez časopriestorovú slučku, od Nitry ďalej je totiž miesto januára marec.

Teším sa, keď si to zopakujeme o rok. Alebo aj v lete, Timo čosi sľuboval o nejakej Terchovej…

 

Zostava: Aďa, Ajka, Baša, Bea, KatkaO, Zuzka#11, Fajo, Frogi, Jurko#11, Kubo#11, Maťo Lietavec, Maťo Silný, Marcel, MiškoO, Škrečok, Tomáš#11

report by Škrečok, foto by Tomáš#11 a Marcelov fejsbučik

  1. One Response to “Chata Hodruša 2018”

  2. Ja len dodam, ze taxikar co nas viezol mal pustenu vysielacku od kolegov… Zazneli hlasky ako “no je tam kopcek, ale ked ho nedam, tak manzel zakaznicky ma traktor a vytiahne ma”. Nase prve auto zvladol doviest az ku chate. Dalsiu varku iba pod chatu, kde sa tiez tocil hodinami…

    By Ajka on Feb 21, 2018

Post a Comment