Outsiterz

HMSR U20 – Krupina

25 February, 2018 – 19:31

Keď sme vystúpili z auta, boli sme pozdravený studeným vánkom, ktorý vonku prevládal. Po krátkom čakaní sme sa dostali do prespávacej haly, užili si krátky spoločenský večer a išli sme spať, mysliac na ambície, ktoré sme si zasadili na zajtrajší turnaj. Mierili sme na medailovú priečku. Bol večer, 23. Februára, a na ďalší deň nás čakal intenzívny zápasový deň halových majstrovstiev slovenskej republiky juniorov pod dvadsať rokov.

Bolo ráno, ako prvý team sme sa dostali do haly, čo nám poskytlo bohatý priestor na rozcvičenie. Prvý zápas turnaja bol proti teamu Mental Discorders. Keď som sa toto dozvedel, musel som sa nad tým pozastaviť. Mental a juniorský team? Tak predsa len to nie sú až také fosílie, ako si hovoria. Bolo to prvýkrát, čo som sa stretol s juniroským MD teamom. Vedel som, že ich starší spoluhráči sú nesmierne skúsení a zdatný na ihrisku, čakal som teda kvalitné výkony aj od našich súperov, bez ohľadu na fakt, že oni samí veľmi skúsenými neboli. Na začiatku hry sme získali svižný a hladký bodový náskok, no súperi nás nenechali dlho čakať a začali sa na nás lepiť. Ku koncu už bol zápas relatívne tesný, no šikovnou hrou sa nám podarilo udržať si bodové vedenie. Vyhrali sme teda 6:5.

Výhra nás síce potešila, no vedeli sme, že nasledujúci zápas bude naozaj náročný. Čakal nás North Side z Turzovky. Tí bravúrne využívali naše chyby, či už v obrane, ale aj v útoku a vytasili proti nám svoje bohaté herné skúsenosti. Zápas skončil 6:2 v náš neprospech.

North Side však neprišiel na turnaj len s jedným teamom. Záujemcov bolo z ich teamu veľa. Náš ďalší zápas sa teda odohral proti B teamu North Side-u. Hru sme suverénne vyhrali 20:1. Toto skóre však neodrážalo výkon, ktorý bol proti nám počas zápasu oponentom podaný. Aj napriek značne veľkej bodovej strate boli zaťatí, bojovali naozaj až dokonca. Ich psychická sila bola nezlomiteľná.

To, že sme získali víťazstvo je síce pravda, ale robili sme škaredé chyby, ktoré by nám skúsenejší súper neodpustil. Boli sme si toho vedomí. Viedli sme v teame zanietené diskusie, kde sme naše chyby preberali, aby sa už nezopakovali. Nastávajúci súper bol mocný súper. Kefear. Aj napriek našej intenzívnej príprave sme boli zrážaní na zem vastnými chybami. Rýchlo sme ich po sebe začali zametať, no už bolo aj tak neskoro. Kefearu sme podľahli 12:5.

Vedeli sme, že nasledujúci súper bude podobne obtiažny, že nám nedá nič zadarmo. Bol to Kus Plastu. Výsledok mal rozhodnúť o tom, kto sa dostane do boja o medailu. Tentoraz sme si na svoje chyby v obrane aj v útoku dali veľký pozor. Boli sme tak pripravení, ako sme len mohli byť. Súpera sme zaskočili po intenzívnom zápase výhrou 10:5.

Do nasledujúceho zápasu proti Baníku Lásky sme nastúpili s tým, že ho nesmieme prehrať. A veru aj. Zvíťazili se s prehľadom 18:0. Stále sme však robili hlúpe chyby. Tie museli byť za každú cenu do budúcna eliminované. Taktiež rešpekt súperom, ktorý bojovali až do poslednej kvapky potu a sekundy herného času. Vaša nezlomiteľnosť vám časom začne prinášať svoje plody.

Naše predošlé snaženie smerovalo až k súboji o medailu. Súboj, ktorý sme museli vyhrať za každú cenu. Hrali sme výrazne lepšie než prvý zápas, no to isté platilo aj o našich súperoch – Mental Discorders. Hrala sa odveta. Víťaz si berie domov bronzovú medailu. My sme však eliminovali naše najväčšie chyby. Nič sme súperom nedali zadarmo. Hra bola intenzívna a vyčerpávajúca. Diktovali sme však našu hru, našim tempom, podľa našich pravidiel, presne, ako sme plánovali. Tempo sme si udržali a náročnú hru sme vyhrali 9:2.

Medaila získaná. Nasýtení skúsenosťami a hladní v žalúdku sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna čo vyrazila ako prvá domov, pričom tá druhá ostala na výročné odovzdávanie cien SAF. Ale to už je celkom iný príbeh…